Publikácia Ludevít Velislav Štúr – Slovanstvo a svet budúcnosti je odborným prekladom z ruského originálu do slovenského jazyka. Ludevít Štúr sa zamýšľa nad nepriaznivou situáciou slovanstva, nad postavením západu. Taktiež sa venuje možnostiam oslobodenia sa slovanstva z pod útlaku cudzích národov. Štúr nastoľuje nutnosť spojenia sa Slovanov a zvýšenia ich sebavedomia, aby sa predišlo ich podrobeniu sa iným národom. Podľa Štúra sú Slovania závislí na rodinnom živote, spojenom s občinou, v ktorej vidí ideálnu formu územnej správy. Vytvorenie nadnárodnej vlády či sily im bolo cudzie a tým pádom si nevytvorili veľký štát, v dôsledku čoho ľahko podľahli nepriateľovi.
Štúr v publikácii ďalej porovnáva západ s východom. Skúma fungovanie západnej Európy a jej postoj k východu. Štúr vychádza z predpokladu, že národy Západu svoje historické poslanie už splnili a ich duchovnosť sa vyčerpala, a tak na rad prichádzajú národy Slovanov, ktorých duchovnosť ešte len čaká na svoje historické uskutočnenie. Vyjadruje istú nádej pre Slovanov v nasledujúcom citáte. „V predchádzajúcej dobe nebol vhodný čas pre náš život. Nie všetko rastie rovnako rýchlo a nie všetko kvitne v prírode súčasne, každý tvor a každý národ má pod božím slnkom svoj čas a lipa kvitne až vtedy, keď dub už dávno odkvitol.“ Podľa Ludevíta Štúra zákon historického vývoja, ktorý určuje beh dejín jednoznačne predpovedá slovanským národom veľkú a slávnu budúcnosť a jedného dňa Slovania prekročia románske i germánske národy míľovými krokmi. Zaoberá sa náboženstvom; kritikou katolicizmu. Štúr sa v publikácii venuje aj slovanským tzv. federatívnym štátom, ktoré by sa realizovali vo forme jednotlivých republík, napr. Čechy, Morava, Lužice, Sliezsko, Poznaň, Slovensko, Chorvátsko apod. Uvažuje taktiež nad možnosťou, žeby všetkých južných a západných Slovanov centrálne zjednotilo Rakúsko. Tú možnosť nakoniec úplne vylúči. Štúr dospel k záveru, že jediná reálna a správna možnosť na zjednotenie Slovanov, je pripojenie sa Slovanov k Rusku. Apeluje na jednotlivé slovanské kmene, aby si to uvedomili, nakoľko to je jediná šanca ako sa môžu zachrániť pred cudzincami, ktorí ich už takú dlhú dobu ovládajú a utlačujú. Bol názoru, že všetci by mali prijať ruský jazyk a ruské písmo za svoje vlastné. Štúr ako autor spisovného jazyka Slovákov sa silno prikláňal k myšlienke všeslovanského ruského štátu.
V ruskom jazyku sú v publikácii napísané život a dielo ruských dejateľov Vladimíra Ivanoviča Lamanskijeva, Timofeja Dmitrijeviča Florinského a Konstantína Jakovleriča Grota. V publikácii sa tiež nachádza veľa fotografií.
