Nad dlhoročným priateľstvom dvoch mladých žien visí Damoklov meč, keď Viktória neplánovane podľahne sile okamihu a strávi noc s Tamariným priateľom tesne po tom, ako ju požiada o ruku.
Uvedomujú si, že napriek nekonečnej láske k Tamare zlyhali.
Ostane to len medzi nami. Spravili sme hlúposť. No kto ich nerobí? Obaja na tom máme rovnakú vinu. Zabudneme,“ vyhlásil a ja som mu verila.
Napriek tomu, že do Viktóriinho života vstúpi nový muž a jej hriech je s prívalom novej lásky potlačený, pravda vypláva na povrch a má široký dosah.
Keby mi niekto pred plesom povedal: „Zajtra príde deň, ktorého ti bude navždy ľúto“, ani by som nevystrčila nos z domu. Zostalo niečo nezranené?
Nech prší, keď plačem je román o dôsledkoch nerozvážneho konania a o chybe, ktorá sa neodpúšťa...
