V chatovej osade na brehu priehradného jazera sa stretnú dvaja neznámi ľudia pri jesennom večernom lúskaní fazule. Jeden z nich zostáva po celý čas trpezlivým poslucháčom, kým druhý rozpráva o svojom bohatom, komplikovanom živote od krutých vojnových čias, cez biedu drsných povojnových rokov, cez rozličné zamestnania doma aj v cudzine až po súčasnosť. Autor opätovne presvetľuje pohnuté deje druhej polovice minulého storočia, majstrovsky prelína časové perspektívy a nastoľuje naliehavé otázky života a jeho zmyslu. Neponúka jednoduché a lacné odpovede, vie, že na niektoré otázky odpoveď nie je ani možná, ale aj tak sa usiluje preniknúť do tajomstiev ľudského utrpenia, bolesti i malých efemérnych víťazstiev. Je to hlboké metafyzické dielo, napísané s nezvyčajnou jazykovou a štylistickou virtuozitou.
