Pavel Jozef Šafárik (1795 – 1861) si získal meno a uznanie vďaka trom priekopníckym dielam – Dejiny slovanskej reči a literatúry všetkých nárečí (1826), Slovanské starožitnosti (1837), Slovanský národopis (1842). Dlhoročnej vedeckej a systematickej práci však predchádzalo krátke, ale o to intenzívnejšie rané umelecké tvorivé obdobie. Kniha predstavuje tvorbu práve tohto mladého Šafárika, študenta kežmarského lýcea a jenskej univerzity, ktorého neuspokojovalo len „povinné školské veršovanie“ a už v šestnástich rokoch hľadal nové možnosti poetického jazyka. Výber je unikátny tým, že prvýkrát predstavuje kompletnú básnickú zbierku Tatranská múza s lýrou slovanskou (1814) v origináli spolu s brilantným aktualizovaným prekladom Ľubomíra Feldeka.
