Nikto nenapísal a trúfam si povedať, že už ani nenapíše také dielo o našom kritickom myslení ako Fedor Matejov. Je to rozsiahla štúdia – esej (skladá sa z niekoľkých častí), ktorá sa síce nevznáša nad ľuďmi a nad vecami, ako je to u nás zvykom od čias Alexandra Matušku, ale preniká do ľudí a do vecí, nedbá na „krásu“, ale chvíľami vzplanie zvláštnym ohňom, z akého vzniká sama báseň.
