Literárny historik je zaujatý svojimi zdanlivo neaktuálnymi témami. Avšak aj dnes oživuje svoje dlhoročné poznatky a tiež dáva nahliadnuť do procesu bádania literárnych tém. V spoločenskom kontexte hovorí o živote literárnej vedy cez jej osobnosti (napr. Krčméry, Matuška, Čepan, Hamada), o živote literárnych textov (niektoré diela Margity Figuli) a z literárneho života (edičná politika, Pražská jar, Zväz slovenských spisovateľov v rokoch 1949 – 1950).
