21. júla 1941 nacisti obsadili malé poľské mestečko Żołkiew, čím sa navždy zmenil život pätnásťročného židovského dievčaťa Kláry. Všetkých susedov a známych naokolo pozabíjali alebo deportovali, no Klárina rodina sa spolu s ďalšími dvoma židovskými rodinami skryla vo vlastnoručne vykopanej pivnici. V dome nad nimi bývali Beckovci, poľská rodina nemeckej národnosti.
Pán Beck bol pijan, sukničkár a, ako o sebe tvrdil, antisemita, a predsa riskoval celú vojnu život, aby jeho chránenci prežili. No nemali to s ním ľahké, ich život bol plný nepredvídateľných zvratov. Dom takmer zhorel pri veľkom požiari, ale to nebolo všetko, pán Beck usporadúval v byte nad pivnicou, kde sa skrývali Židia, pijanské večierky, na ktoré chodievali policajti a esesáci, dokonca si začal aj ľúbostný vzťah so ženou z bunkra, čím sa už aj tak neznesiteľná situácia osemnástich skrývajúcich sa Židov ešte zhoršila.
O šesťdesiat rokov napísala Clara Kramerová podľa denníka, ktorý si viedla v úkryte, spomienky na tieto udalosti. Tie vás prenesú do malého tmavého bunkra, kde sa tlačilo osemnásť ľudí vrátane malých detí. Spolu s nimi budete veľa ráz tŕpnuť a zatajovať dych, keď sa iba o vlások vyhli odhaleniu.
Klárina vojna je presvedčivé a zároveň dojemné svedectvo. Lyrické, dramatické a napriek hrozným okolnostiam plné nádeje a viery v prežitie.
