Podstatným prínosom Jána Levoslava Bellu do slovenskej piesňovej tradície, ktorá v druhej polovici 19. storočia stavala na sentimentálnom a revolučnom romantizme a na ponáškovej tvorbe, je tak okrem novej tematickej oblasti intímnej ľúbostnej lyriky predovšetkým -vysoký- individuálny štýl. Po zväzku C.I zo súborného vydania Bellovho diela hudobná verejnosť dostáva predkladaným zväzkom ďalšiu možnosť spoznať z komplexného pohľadu skladateľovu pôsobivú piesňovú lyriku. (Editori:Jana Lengová, Marek Spusta, Peter Zagar)-#65279;
