Monografia približuje jeden z kľúčových piesňových žánrov tradičnej slovenskej vokálnej kultúry. Na Slovensku sa v porovnaní s inými regiónmi strednej Európy zachoval najpočetnejší repertoár obradových piesní spojených so slávením letného slnovratu – predovšetkým tzv. jánske piesne viažuce sa na obyčaj pálenia ohňov. Hoci tieto piesne predstavujú už len zlomkový repertoár, pútali pozornosť zberateľov aj hudobných skladateľov-upravovateľov od 19. storočia ako archaický piesňový žáner, ktorý dokladá historický rozmer tradičnej slovenskej kultúry a približuje formy prieniku kresťanských a predkresťanských prvkov. Autorka na základe archívnych prameňov aj vlastných terénnych výskumov prináša obraz jedného z ťažiskových piesňových žánrov výročného cyklu. Rituálny kontext spevu týchto piesní sa síce nezachoval, ale na základe hĺbkovej analýzy poetiky textov a hudobnoštýlových znakov bolo možné získať významné poznatky, ktoré na tento rituálny kontext odkazujú
