Známy výrok Terentiana Maura Habent sua fata libelli (Aj knihy majú svoje osudy) je akoby na mieru vyšitý v osude Gavlovičovej Školy kresťanskej, ktorej sa nedostávalo príležitosti v plnom znení ukázať svoje kvality slovenskému literárnemu prostrediu. Boli sme odkázaní na stručné výťahy a výbery v antológiách alebo na sprostredkované názory literárnych bádateľov. Doterajšiu nepriaznivú situáciu vystihla samotná editorka : „Nemožnosť konfrontovať existujúce literárnohistorické analýzy s pôvodným znením diela a poznať ho v zachovanom rozsahu, mala a má primerane nepriaznivé dôsledky nielen pre výskum Gavlovičovej literárnej tvorby, ale i pre korektné
poznanie literárnohistorického obrazu slovenskej slovesnej tvorby druhej polovice 18. storočia.“
