Vychádzajúc z Aischylových drám, autor hľadá odpoveď na rôzne otázky súvisiace s históriou dramatického žánru: zaujíma ho pôvod gréckej tragédie (autor tu predkladá vlastnú teóriu jej vzniku), problém slobody umeleckej tvorby v antickom Grécku, úloha starého Ríma pri zaradení gréckych tragédií do kánonu európskeho kultúrneho dedičstva, príčiny zániku tragického žánru v stredoveku a okolnosti jeho neskoršieho znovuzrodenia, aktuálnosť morálneho posolstva antických tragédií pre novovek. Pri rekonštrukcii kultúrneho kontextu antickej gréckej literatúry Kadare pripomína vplyvy národov starovekého Balkánu na kultúru dobového Grécka; zamýšľa sa aj nad novšími dejinami balkánskych národov a zvláštnu pozornosť venuje ich starobylému kultúrnemu dedičstvu.
Kadareho dielo Aischylos, ten veľký smoliar prináša hodnotné podnety pre klasických filológov, literárnych vedcov či teatrológov, ako aj pre všetkých záujemcov o historickú a kultúrnu problematiku Balkánskeho polostrova – nie veľmi vzdialeného, a predsa v mnohom neznámeho.
