Kým som po strýkovi nezdedil nezvyčajné auto, ktoré zapríčinilo, že ma začali volať pán Tragáčik, študoval som dejiny umenia. Už vtedy sa u mňa prejavili detektívne schopnosti. Po skončení štúdia ma zamestnali na Ministerstve kultúry a umenia ako špeciálneho detektíva. Mojou úlohou bolo predovšetkým vyhľadávanie cenných umeleckých diel a boj proti ich falšovateľom. Niektoré zaujímavejšie príbehy z tých čias som opísal v cykle poviedok o pánu Tragáčikovi.
Pán Tragáčik sa rozhodne prežiť dovolenku pri Mazúrskych jazerách, kde sa zoznámi s umelcom s prezývkou Winnetou. Jazerá znečisťujú nielen motory člnov, z ktorých vyteká olej, ale aj splašky rekreačných stredísk rôznych podnikov na brehoch jazier. Pri opise napínavých príhod, ktoré pán Tragáčik a jeho priatelia prežívajú, nechýba humor a vtip. Čitatelia sa pritom dozvedia nielen rôzne podrobnosti o plachetniciach a jachtárskej technike, ale aj o živote lesa, vodných rastlín, chránenej flóry a fauny, o správaní sa v prírode takým spôsobom, aby sme ju chránili aj pre budúce generácie.
