Autor začal dielko písať v r. 1776 (ako 64 ročný), keď už vedel, že jeho koniec je blízko, s vedomím, že mu slabnú duševné aj fyzické sily, zrádza ho pamäť.
Záujem vzbudilo až neskôr, univerzitní vzdelanci sa s ním začali zaoberať až začiatkom 20. storočia.
Čítanie o starcovi, ktorý sa nadchýňa botanizovaním a spomína na dávne zážitky, niekedy aj spred päťdesiatich rokov, je dosiaľ pútavé, pretože autor píše ako súčasný spisovateľ - o sebe, pre seba. Práve táto otvorenosť, s akou sa odhaľuje čitateľovi, robí zo snivých prechádzok jedno z najpôvabnejších autorových diel.
