Nepatria mi nijaké zásluhy, aby sa na mňa muselo oficiálne spomínať či aby sa odôvodnila moja pamätná tabuľa na obytnom dome. Pamätná tabuľa, pred ktorou sa niekto zastaví a povie si: „Idem si pozrieť na Wikipédii, kto bol ten Battistini!“
Zato mám manželku a dve deti, ktoré milujem, výborných kamarátov, chlapčenské družstvo – to by za mňa položilo život. Dopustil som sa chýb a ich zoznam sa ešte rozrastie, ale aj ja som sa zúčastnil na oslave. Tiež som tam bol. Možno som len ticho sedel v rohu a nepripíjali si na mňa, no nechýbal som tam. Ľutujem iba jedno: musel som zistiť, že zomieram, aby som začal žiť.
