Kým som po strýkovi nezdedil nezvyčajné auto, ktoré zapríčinilo, že ma začali volať pán Tragáčik, študoval som dejiny umenia. Už vtedy sa u mňa prejavili detektívne schopnosti. Po skončení štúdia ma zamestnali na Ministerstve kultúry a umenia ako špeciálneho detektíva. Mojou úlohou bolo predovšetkým vyhľadávanie cenných umeleckých diel a boj proti ich falšovateľom. Niektoré zaujímavejšie príbehy z tých čias som opísal v cykle poviedok o pánu Tragáčikovi.
Na niekdajších majetkoch Haubitzovcov sú na rôznych stavbách zobrazené šachovnice - šachovnica je aj v erbe rodu Haubitzovcov -, ktoré majú priviesť k miestu, kde bola na konci vojny ukrytá -najcennejšia vec-. Bude to vzácny poklad? Alebo denník so zápismi dôstojníka Konrada Haubitza, ktorý slúžil v nemeckej armáde? O tom sa dozviete v záhadnom príbehu, ktorý pánu Tragáčikovi opäť pomáhajú riešiť mladí priatelia - Tell, Sokolie oko, Veverička a Kasia.
