Stanova básnická výpoveď má charakter pôsobivej intímnej lyriky a smeruje k zvnútorneniu, k vyjadreniu postrehu, náhlemu zisteniu, k jadrnej pravde, k detencii osobného, najmä vzťahového napätia (vzduch medzi nami/ chveje sa letnou búrkou/ blesk a dva hromy). Medzi spracovanými témami výrazne dominuje téma partnerských vzťahov, na ktoré čitateľ nazerá z bolestnej perspektívy sebaspytovania lyrického subjektu, ktorý sa nachádza v situácii muža revidujúceho svoju minulosť a opätovne spájajúceho úlomky prežitého do zmysluplnej mozaiky.
