U Angely z Foligna je vždy na prvom mieste láska k chudobe. Pripája sa k nej láska k pokore a ako tretia láska k sebazáporu, k duchu pokánia. Vystupujú však u nej aj iné črty, ktorými sa vymyká z radu zvyčajnej františkánskej duchovnosti. Je to napríklad prekvapujúca ozvena Dionýzových slov o -temnote Boha- (tenebra Dei). S určitou nepoznateľnosťou Boha je spojená jeho -nevýslovnosť- (ineffabilitas). Celkom osobná črta Angelinej mystiky spočíva i v tom, že mimoriadne jasne podčiarkuje pravdu o -mnohotvárnej Božej milosti-. Angele sa neustále tlačia na jazyk slová ako -nevýslovné-, -nevypovedateľné-, -nadprirodzenosť-, pretože keď človek vstúpi do priameho kontaktu s Bohom, poznáva také skutočnosti, až sa mu zatajuje dych a jazyk zostáva nemý.
