Kniha spomienok, ktorá vyšla v edícii MEMO (memoáre), je zaujímavá tým, že ju nenapísal prozaik ani publicista, ale vojak v povolania. Dej knihy je situovaný do obdobia rokov 1943 – 1945, keď Jozefa Tótha po vypuknutí vojny pridelili štábu zaisťovacej divízie. Po stiahnutí ZD z východného frontu ho prevelili na štáb Veliteľstva vzdušných zbraní v Trenčíne, kde v júni 1943 začal spolupracovať s pplk. Golianom na prípravách SNP. A od tohto okamihu sa začína odvíjať pozoruhodná kapitola jeho profesionálneho života, ktorú pretlmočil svojským spôsobom do literárnej podoby. Tóthove svedectvá o dobe a jej aktéroch sú výsostne subjektívne, písané za rôznych okolností a s rôznym zámerom, čo im dodáva punc originality a ojedinelosti, v mnohom sa odlišujúcej od oficiálnej historiografie. Pozoruhodné je to, že autor podáva podrobné svedectvo o jednej z najvýznamnejších udalostí našich novodobých dejín ako jej priamy účastník, navyše detailne a s bravúrou vykresľuje účasť slovenských letcov v Povstaní. Sugestívne vyznieva najmä opis udalostí po premiestení leteckých jednotiek do hôr v oblasti Brusna.
