Dielo Karamelový smiech je druhou prozaickou výpoveďou Marty Hlušíkovej. V šestnástich poviedkach zachytáva každodenný život úsporne vtesnaný do času a priestoru, plný paradoxov a bizarných situácií, kde často nemožno viesť deliacu čiaru medzi všednosťou a výnimočnosťou.
Hrdinami Hlušíkovej poviedok sú tak muži ako aj ženy, často bizarné postavy. Autorka ponorom do ich citového sveta a spôsobu rozmýšľania vyzdvihuje na prvý pohľad pokrivenosť niektorých situácií. Niektoré z textov sa končia až dahlovsky rýchlou a drvivou pointou (Karamelový smiech, O nešťastnom Tóthovi, Mária Magdaléna z osady). Veľmi častým výstavbovým prvkom sú retrospektívne pasáže (Stratený gombík, Božie mlyny, Mačka s Margitinými očami). Mnohé z postáv sú svojrázne (žena z Monológu, Kazimír z Vnútorného hlasu). Poviedky Marty Hlušíkovej hovoria o priepustnosti medzi reálnym a nereálnym, o svete okolo nás, ktorého sa čitateľ dotýka cez detail. Utvára si cezeň pohľad na nejednoznačnosť bytia okolo nás.
