Plavba za horizont je akýmsi nadviazaním na predchádzajúci titul z autorovej dielne - Spoveď dunajského lodníka (2002). Ladislav Herzog (dnes už v dôchodcovskom veku) v ňom opätovne prežíva svoju dobrodružnú náturu. V spomienkach sa vracia do dôverne známeho prostredia, no hlavný motív diela sa zmenil. Jeho próza poviedkového charakteru má tentoraz nádych pokojnejší, v ovzduší šípi čitateľ akýsi návrat domov. Mohlo by sa zdať, že autorove bilancovanie vlastného života bude témou zaujímavou iba pre úzky okruh čitateľov, lenže opak je pravdou. Dielo poukazuje na to, že na každý moment nášho života si treba položiť otázku, či to, čo činíme, má pre nás samotných dostatočný zmysel. Otázka hodnôt a ich usporiadanie v rámci vlastného sveta je napokon vlastná i mladému človeku, ktorému dáva toto dielo tiež možnosť naučiť sa uvažovať bez krátkozrakosti.
