Život zrkadliaci sa v svojich rôznych podobách – radosť, túžba, bolesť, stretnutia, dotyky ... a kulisa toho všetkého – láska (Zrkadlenie). To sú verše Magdy Baloghovej, nimi sa prihovára nám, čo kráčame všednými dňami sivou náladou: zastaň, či aspoň spomaľ. Život, to je aj slnko, pavučina, padajúci list zo stromu... (Výpisky z denníka), ak to je aj dorobený chlieb našich dedov, spomienky na blízkych i tých „oficiálnejších“, to je aj naša krajina – Slovensko (Nezábudka).
