S tým všetkým súvisí kniha, ktorá nie je len o láske, ale aj o jazyku.
A Hrubaničovej jazyk nie je „fialkou podhradských“.
Je „boľavý a plný pľuzgierov“, no neostáva pri napísanom, hovorí, vyplazuje sa svetu.
Pokúša normu, za ktorej „porušenie sa v niektorých krajinách platí životom!
oko za oko, jazyk za jazyk! dikcia za dikciu!“.
