„Svet podľa Mareka Ormandíka nie je miesto nedeľného popoludnia na slnečnom ostrove idylky. Sladké plávanie myšlienok po bezpečných vlnách povrchu vecí je mu vzdialené ako Kafkovi námety dievčenského románu. Naopak. Vytrvalo namáča štetec do rozmanitých farieb psychologických odtieňov a putuje labyrintmi ľudskej duše.“ (Z úvodného textu Ľuda Petránskeho ml.)