„Výraz posledného cyklu Bencových grafík je posunutý smerom k drsnému, surovšiemu, „menej peknému“. Ani tu sa však nevytratil étos vyrovnania a harmonizácie, vychádzajúci z autorových mravných pozícií pri riešení základných otázok života. Zdanlivá anestetika Bencových grafogramov tak stojí v službe novej citlivosti.“ (Z úvodného textu Evy Kapsovej.)
