Poetická autobiografia života a tvorby Jany Bodnárovej je chválou pomalosti: spomalených spomienok i ľudí z okraja, ktorí spomaľujú našu uháňajúcu každodennosť. Aj pri čítaní musíme spomaliť, ak si nechceme nechať ujsť niektorý z odtieňov pozvoľna plynúcej poetiky niektorého z hyperrealistických fragmentov. „V autobiografiách je možno veľa tajných zón, zakázaných miest v spomienkach tela i mysle. Je to skôr pohyb medzi túžbou (konečne) hovoriť o sebe a túžbou (predsa len) nedať si vypáčiť tajnú skrinku, pretože nevieme, kto ju bude mať v rukách.“
Ilustrácie a obálka z videozáznamu performancie Únik približujú aj ďalšiu oblasť autorkinej tvorby.
