Dym z ríše tieň je zbierkou, ktorá prináša mnoho neexistujúcich spojení, obmedzenú popisnosť, vzájomné prepájanie a akumulovanie prekvapivých obrazov. Autor ich nie vždy dosiahol metaforou, ale majú svoj pôvod v spojení metafory a metonymie: -A množenie rúk / je odbíjanie svedomia / až na veky viek / práchnivých rakiev- (s. 70). Na týchto obrazoch nás upúta narušenie očakávaných kauzálnych spojení. To núti čitateľa sledovať nie vonkajšie, ale vnútorné súvislosti, vyvolávajúce nielen silné dojmy paradoxu či kontrastu, ale tiež významovo mnohoznačné výpovede s rafinovanými myšlienkovými a estetickými hrami, a to aj za cenu občasného zahaľovania a potláčania myšlienkovej línie básne. Brenkus od zbierky k zbierke presadzuje právo na autonómnosť svojho básnického jazyka, právo na chápanie a prijímanie poézie ako slobodného sebavyjadrovania vlastného subjektu.
