Druhá kniha výberu z pozostalosti Š. Murína rozširuje paletu jeho náhľadov na dimenzie človeka o aspekty kulturologické, literárne a prírodovedné. Najmä v prvých dvoch častiach autor vyslovuje uvážlivé, v súčasnej publicistickej klíme priam odvážne tvrdenie, pričom, žiaľ, najmä pri kritických konštatovaniach vyslovené myšlienky potvrdzuje tvrdosť súčasného života, v poslednom roku neobyčajne sa dramatizujúceho, narúšajúceho mnohé ilúzie posledného -skorodvadsaťročia-. Znovu sa potvrdilo, že talent spojený s obrovskou ľudskou skúsenosťou zvyčajne dospieva k výstižným postrehom i záverom, aj keď vo svojom snažení neraz býva ojedinelý. Štúdie sú zoradené do troch častí: Kultúra ako identita, Literatúra ako fenomén a Čo je človek (alebo sondy do mikro- a makrosveta). V úvode tejto knihy literárny vedec prof. A. Červeňák napísal: -Úvahy podobného typu prezrádzajú, že Štefan Murín cítil a vnímal umenie a literatúru nielen ako detektor dôb, ale aj ako citlivý fonendoskop, röntgen, mikroskop, skúmavku, ktoré odhaľovali človeka ako tajomstvo (Dostojevskij). Tento pohľad na človeka a literatúru podmienil vznik textov tretej časti...- Murínové texty sú mimoriadne encyklopedické a syntetizujúce, poskytujú cenné informácie a inšpirujú na ďalšie hľadanie a odhaľovanie človeka ako tajomstvo.V tom je Murín unikátny aj aktuálny.
