Laurence Tardieu patrí k výrazným a nádejným mladým francúzskym talentom so zmyslom pre dramatický a dynamický dej. Píše jednoduchým a zároveň strhujúcim štýlom, bez zbytočného pátosu, aj keď spracováva pálčivý námet a udiera na citlivú strunu. Tému materstva a straty dieťaťa načrtla už v diele Pred vynesením rozsudku, ale až v próze Nič netrvá večne sa jej podarilo presvedčivejšie konfrontovať svetlé stránky života s tienistými a realistickejšie stvárniť hlavné postavy. Na pohľad skromný odkaz prózy skrýva v sebe geniálnu myšlienku a neklamnú pravdu, že večnosť nespočíva v čase, ale v hĺbke sprevádzanej intenzívnym závratom.
