Posledný, štvrtý román D. Kosztolányiho je jeho najvydávanejším a najprekladanejším dielom: 60 vydaní v pôvodine a 37 v prekladoch do 17 jazykov od prvého vydania (1926) podnes. Pozadie deja s kriminálnym motívom rámcuje vecne podaný pád maďarskej komúny (1919) a konsolidácia povojnových rokov v potrianonskom Maďarsku (1920). Hlavná postava románu je dokonalá slúžka Anna: čím lepšie pracuje, o to viac sa odcudzuje svojim pánom, až ich z náhleho popudu zavraždí. Čitateľ spolu s rozprávačom je nestranný pozorovateľ a vyšetrovateľ prípadu pri hľadaní odpovede na motívy činu a otázku, či človek môže byť tvorcom svojho vlastného životného údelu.
Dezső Kosztolányi (29. 3. 1885, Subotica – 3. 11. 1936, Budapešť), básnik, prozaik, esejista, jedna z najvýznamnejších postáv modernej maďarskej literatúry. Slovenský koreň rodového mena subotického rodáka prezrádza, že jeho predkovia sa presídlili z Hornej zeme (Kostoľany) na Dolnú zem (Vojvodina) bývalého Uhorska. Základ vzdelania nadobudol doma a v subotickom gymnáziu, kde bol jeho otec Árpád Kosztolányi riaditeľ. Autor vo všetkých žánroch potvrdil svoj výnimočný prehľad v umeleckých a filozofických smeroch prvej tretiny 20. storočia. Na vrchole tvorivého rozmachu v roku 1933 sám objavil príznaky zhubnej rakoviny, ktorej napokon v roku 1936 podľahol.
