Autor so zmyslom pre experiment čerpá z každodenných situácií, ktoré neraz štylizuje do hry s čitateľom. Problémy vyplývajú z byrokratických prekážok, prekonávaných zákulisnými činmi, ale aj z javov hlbinnej psychológie, ako ich uvádza povedzme poviedka Balkón. Tú možno vnímať nielen ako alúziu na borgesovský symbol jediného autora. Vo všetkých týchto prózach sa protirečenia rozuzľujú, preskupujú a opäť zauzľujú azda viac komicky než tragicky, na ulici, v byte či vo vojenskom alebo akademickom prostredí. Často formou odvolávok na časy socializmu, pokračujúcich v intenciách známych filmov alebo próz, kde nechýbajú poľutovaniahodné postavičky, sebaosvetľujúca irónia ani trocha literatúry o literatúre. Hoci si rozprávač, nie neutrálny, lež v rozličných podobách, nedáva, ako sa vraví, servítku pred ústa, celkový výraz týchto próz zostáva kultivovaný. Ak aj súdi, cítiť ochotu znášať nedostatky druhého.
