Hoci od sobáša Sisi s cisárom Františkom Jozefom uplynulo viac ako dvadsať rokov, ich láska sa stále nemôže naplno rozvinúť. Cisár síce nežne miluje mladú cisárovnú, je však stále zaneprázdnený vladárskymi povinnosťami. Sisi, dusiaca sa v pancieri oficiálnych povinností, prenecháva výchovu svojho syna Rudolfa vychovávateľom a venuje sa len Márii Valérii. Vo vnútri je stále osamelá, cestuje po svete, najviac ju však vidno na zámočku neďaleko Budapešti. Počas balkánskych vojen ju ako patrónku Červeného kríža denne vidieť pri posteliach chorých.
