Pútavo napísaná kniha prináša skutočné príbehy. Niektoré z nich sa síce
nekončia šťastne, ale otvárajú nové obzory...
„Keď sa pozerám vôkol seba, v mnohých ľuďoch... odhaľujem a tuším tie...
rany, ktoré už možno nik nepozná, nad ktorými sa nikto neskláňa....
Na týchto stránkach som sa usilovala v takomto duchu pozerať na niektorých ľudí, opísať a priblížiť ich... Aby som ich pochopila, snažila som sa stotožniť s ich bolesťami... Preto som všetky príbehy písala v prvej osobe, akoby som ich v skutočnosti sama prežila.“ Bolestné vyznanie autorky vovádza do spletitosti životov ľudí, ktorí sa ocitajú v úzkosti fyzickej alebo morálnej bolesti, v samote, beznádeji. Tieto podoby bolesti predstavuje galéria trinástich postáv, ktoré zovšeobecnene vnímame ako ľudstvo. Všetky postavy v zdanlivo bezvýchodiskovej situácii však ponú-kajú nový rozmer – nádej.
