Šče ne vmerla i ne vmre je živelný rozhovor, písaný v zhone, zahorúca, ako pokus zachytiť pulzujúci rytmus histórie, ktorá tak úpenlivo upriamila pozornosť na východnú hranicu Európy. Je to vášnivý rozhovor poľského reportéra Pawła Smoleńského s Jurijom Andruchovyčom, ukrajinským básnikom, prozaikom a hudobníkom, ktorý spolu s tisíckami ľudí protestoval na Námestí nezávislosti. Je to pokus o prehodnotenie vnímania národného úspechu a prehry, pýchy i predsudkov k susedom. Majdan, Janukovyč, Krym, Donbas, Putin atď. sú pojmy, ktoré minulý rok dominovali skoro vo všetkých európskych tlačových agentúrach. Slová tejto knihy boli písané v momente, keď boli oči celého sveta obrátené na
Ukrajinu.
„Nemáme iné východisko. Chránime svoje životy a zdravie. A svojich priateľov. Strieľa do nás komando milície, našich priateľov zabíjajú snajperi.
(…)
Ak zvíťazí diktatúra, musí Európa rátať s tým, že za jej východnou hranicou vznikne niečo podobné ako Severná Kórea. Aj s piatimi – desiatimi miliónmi utečencov. Nechcem Vás strašiť… Na Ukrajine sa pácha zločin proti ľudskosti. Zodpovednosť za to nesie vláda.
(…)
K vašim dvom otázkam, na ktoré tradične najťažšie hľadám odpovede: neviem, čo bude ďalej, a neviem, čo pre nás môžete urobiť. Azda v rámci možností a kontaktov rozširovať tento apel.
(…)
Myslite na nás. Ukrajinský národ, a teraz nepreháňam, prelieva krv na obranu európskych hodnôt a spravodlivej spoločnosti. Verím, že to oceníte.“
Z listu Jurija Andruchovyča priateľom, ktorý zverejnili média na celom svete.
