Od nežnej revolúcie prešlo vyše dvadsať rokov, a ešte sme sa ani nerozhodli, ako túto historickú udalosť pomenujeme, ako ju budeme písať a ako ju budeme vnímať. Od roku 1989 sa udialo toho veľa: Vznikla samostatná Slovenská republika, stali sme sa členmi Európskej únie, tak ako iné štáty aj Slovensko zasiahla hospodárska kríza... V rušnom dvadsaťročí akoby ani nebol čas spomínať. Je to preto, lebo tieto udalosti pociťujeme stále ako niečo živé, čo sa neprestajne mení, dotvára, prehodnocuje? Pre ponovembrových mladých ľudí, ale i pre starších, ktorí neboli celkom pri tom, to tak nemusí byť. Sú zvedaví, kde sú dnes ľudia, ktorí stáli v novembri i po ňom na čele spoločensko-politického diania, ako to celé prebiehalo, ako to prežívali tí, čo boli v tesnej blízkosti tých, čo odchádzali i tých, čo nastupovali. Bolo treba s komunistami naozaj bojovať, alebo sa členovia strany vzdávali ľahko a bez boja? Odstupovali nerevolučne? Aké sú názory aktérov na udalosti tých čias v súčasnosti? Aké sú ich postoje k ponovembrovému vývinu?
