Predkladaná kolektívna monografia sa sústreďuje na bádateľský doteraz nie príliš frekventovaný jav – korupciu v uhorskej a slovenskej štátnej správe, parlamentných a župných voľbách a celkovo vo verejnom priestore. Autorský kolektív tu mapuje modely a premeny korupčného chovania s dôrazom na ich sociálnu a kultúrnu podmienenosť. Ako ukazujú sondy do problému v časovom rozmedzí 18. - 21. storočia, bola uhorská a neskôr i (česko)slovenská štátna správa klientelizmom a nepotizmom do značnej miery definovaná. Jednotlivé kapitoly sú vystavené prevažne na pôvodnom výskume, bez toho, aby chýbalo solidné metodologické východisko. Zo sveta rodiacej sa uhorskej stoličnej správy behom 18. storočia sa cez vyobrazenú motiváciu, mobilizáciu a manipuláciu voličov radov kortešů a choreografie starostlivo načasovaných a cielených zalitavských korupčných káuz obdobia dualizmu dostávame do 20. storočia. Zrod novéj štátnej formy po Veľkej vojne priniesol zmenu podôb korupčného jednania, obmenili sa i klientelistické siete. Dochádza k masívnym posunom v majetkových vzťahov: pozemková reforma, nostrifikácia podnikov, sanácia bánk – a na všetkom sa priživuje „náš človek“...
