Juraj Šebo napísal knižku o mojom ranom detstve. Jeho rozpomienky sú síce najmä o Bratislave päťdesiatych rokov, ale je to aj skrz-naskrz vyčerpávajúca a vtipná správa o Slovensku a jeho obdivuhodných zvláštnostiach tamtých rokov – tak ako som ho krátko po vojne vnímal aj ja v mojej Radošine. Spoľahlivo a hodnoverne zaregistroval a zapísal mladícke skúsenosti, ale aj pochabosti, zážitky a príhody, hoci v čomsi aj náhodné svedectvo, teda akýsi intímny pohľad mladého školáka zdola na veľké dejiny, plný chceného aj nechceného dobového humoru, ale už aj vzmáhajúcej sa socialistickej biedy, ako ju nasmerovával do života – a normálnemu životu sa priečil – z východu dovezený socializmus, a ako to nejednoznačné obdobie usilovne zaznamenala smädná detská pamäť môjho rovesníka. Stanislav Štepka (Predslov ku knihe Budovateľské 50. roky, 2010)
