Viedenská maľovaná kronika (po latinsky Chronicon Pictum) bola napísaná v latinčine v rokoch 1358 – 1370. Vo dvore kráľa Ľudovíta Veľkého sa neznámemu autorovi podarilo zaznamenať a spracovať naše dejiny v tak bohatej a širokej miere ako dovtedy azda nikomu. Rúško tajomstva sa však po čase podarilo poodhaliť a autorstvo veľdiela sa začalo pripisovať farárovi budinského kostola, Marekovi z Káltu (po latinsky Marcus de Kalt). Či už to bol skutočne Marek z Káltu, ktorý sa zaslúžil o zachovanie historických dokumentov, alebo ktokoľvek iný, jeho čin je ohromne významný. Veď predsa, nebudeme preháňať, keď povieme, že urobil obrovskú „službu“ vede. Zdokumentoval a uchoval nesmierne množstvo údajov, dát, epizód a mýtov pre budúce generácie. Dielo, doteraz celistvo nikdy nepreložené do slovenčiny, obsahuje okrem slovenského prekladu aj pôvodnú latinskú textovú časť doplnenú až 147 autentickými obrazmi zachovanými zo 14. storočia.
