Témami priamočiarych, takmer minimalistických básní Petra Macsovszkého sú otázky času, telesnosti, identity, priestoru a vyrovnávanie sa jednotlivca s poznatkami modernej fyziky.
Tie človeka nútia znovu hľadať súradnice svojho bytia. Autor uprednostňuje rytmus a melodiku, aby tak zvýraznil rečnícke (litanické či mantrické) gesto. Miestami sa objavuje inšpirácia Ch. Bukowským a L. Ferlinghettim. Niektoré z kompozícií štruktúrou pripomínajú texty populárnej hudby, no zvýšenú komunikatívnosť vyvažujú termíny z fyziky, matematiky, kartografie a reklamy.
