Odkazuje tiež na gesto mojej debutovej básnickej zbierky: v tomto zmysle sa pre mňa kruh uzatvára na tom najmenej očakávanom mieste. Pokúsil som sa svoj život uchopiť, zvrátiť a opustiť – spojiť prostredníctvom jogovej praxe, meditácie, pôstu, lucidného snenia, dychových cvičení, očistných techník, tantrizmu a vnútorných rituálov do jedného celku s básnickou tvorbou. Výsledkom sú básne tejto knihy, ktoré popri svojej dokumentárnej funkcii môžu slúžiť ako pramenný zdroj ďalšieho výskumu v oblasti vied o človeku a spoločnosti. To je všetko, čo im prislúcha – s ohľadom na budúcnosťpoézie, z tej istej perspektívy sa môžu spolupodieľať na priamej premene sveta a človeka v ňom. Riziká i bonusy zvolenej metodológie zhodnotí nezávislý pozorovateľ (civilizácia iného druhu).“ Michal Habaj
