Ivana Kladivíková Miháliková (1982, Handlová) sa písaniu poézie začala intenzívnejšie venovať počas magisterského, neskôr aj doktorandského štúdia a učiteľského pôsobenia na FF UK v Nitre. Charakteristickým pre básne prezentované v zbierke je minimalizmus, kompaktnosť, hra so slovami a voľný verš. Ako výraznejší protiklad vystupuje na jednej strane pohyb, plynutie, putovanie (krédo, prekonanie) a na strane druhej stagnácia a uviaznutie (fragment z nepohnutia, v stave-prístave-predstave-ústave). Mnohé z básní reflektujú vnútorné pnutia súvisiace s nie práve ideálnou realitou, ktoré sa autorka snaží vyvažovať s odstupom a istou formou odľahčenia (s citom pre nezmysel, kolobehy, diagnóza, keď krajinou s hranami poletuje vodítko). Prítomné sú však aj texty, v ktorých je precitnutie do reality a uvedomenie si vlastnej pozície v nej trpkejšie (zaručene čili, sklony, príbeh z bezčasia). Napriek čiastočnej melancholickosti niektorých básní je stále dominantnou snaha o dynamiku a priamočiarosť, ale nie v zmysle jednoznačného výkladu. Viac sa táto priamočiarosť javí ako strohosť vo výraze s dôrazom na dôkladný výber každé jedného slova.
