to čo neexistuje ale čo sme si vždy mysleli: želali: snívali: tušili: to čo môže zaplniť šialenú trhlinu medzi svetom a nami: vedie nás k najkrajnejšej hranici: k bodu, kde sa myšlienka transformuje do formy -amp; kde sú city tak ukryté že evokujú nič...
– Mila Haugová, úryvok z novej básnickej zbierky Srna pozerajúca na Polárku