Monografia sa orientuje na kultúrne aspekty pôsobenia Mila Urbana, Jána Smreka, Jána Poničana a TidaJ. Gašpara sprostredkované ich memoárami. Upozorňuje tak na vzťah medzi „umelcom“ a „intelektuálom“ („kultúrnym dejateľom“), teda konkrétnejšie na pôsobenie slovenských spisovateľov v spoločenskom živote a z toho vyplývajúcu „zodpovednosť“. Sprostredkovane sa dotýka komplexných otázok súvisiacich s históriou, s procesmi modernizácie, so vzťahom kultúry a ideológie, s etikou a so psychológiou. Monografia tiež nastoľuje otázku o „chode dejín“, o dodatočnom legitimizovaní alebo zavrhnutí historických udalostí. Svojimi zisteniami odhaľuje rozpornosť, nejednoznačnosť, do istej miery „nedôveryhodnosť“ autorského subjektu a jeho výpovede o vlastnom konaní a udalostiach.
