Zbierka básní a drobných reflexií prináša osobnú výpoveď predovšetkým o tom, čo autora trápilo v časoch normalizácie. V osemdesiatych rokoch minulého storočia písané texty sú svedectvom z oných čias o tom, ako človek prežíval svet okolo seba, čo si písal na zmiernenie dusnej nálady a ako únik z panelákovej tuposti socialistického realizmu. Autor texty rozdával priateľom a známym ako samizdat, často aj aktívnym eštebákom. Dnes, aby neostali navždy v šuplíku, ich publikuje spolu s novšími, reagujúcimi na udalosti a prejavy dnešných čias. Ponúka tak viacrozmernú, desaťročia prepájajúcu skúsenosť, že nemusí byť všetko tak, ako tolerantno-totalitne hlása dunivá vrava tlampačov.
