Slovenské národné múzeum – Historické múzeum má vo svojich zbierkach vyše 1200 grafík rôznych tematických zobrazení a techník. Vynález kníhtlače, okrem zaznamenania písomného prejavu, umožnil aj značné rozšírenie obrazového materiálu. Vo veľkom sa začali vydávať rytiny oslavujúce panovníkov, mytologické výjavy a spoločenské udalosti alebo pohľady na mestá. V 16. storočí prišli do módy spracovania cestopisov s množstvom obrazovej prílohy zobrazujúcej krajiny a mestá, čo umožnilo spoznávať vzdialené končiny širšej populácii oveľa viac ako stáročia predtým. Jednou z takýchto veľkých publikácií, ktorá sa zaoberala aj územím Slovenska je Civitates orbis terrarum od G. Brauna a F. Hogenberga z roku 1572. Vďaka tejto knihe sa prvýkrát stretávame s vedutou Bratislavy, reálne zobrazujúcou budovy a vzhľad mesta. Od 17. storočia počet grafických zobrazení Bratislavy a hradu postupne rastie a vrchol dosahuje v 19. storočí, keď sa okrem tradičných celkových vedút mesta objavujú pohľady na jednotlivé časti mesta či významné budovy. Grafiky zobrazujúce Bratislavský hrad nám umožňujú sledovať premeny hradu od 16. storočia. Sú na nich zobrazené prestavby hradu uskutočnené Ferdinandom I., Pálfiovcami, Máriou Teréziou, ale aj stav hradného areálu po požiari v roku 1811. Od 19. storočia sa ruina Bratislavského hradu nezriedka predstavuje ako romantická spomienka na slávnu minulosť. Vďaka romanticky pôsobiacim prácam K. Frecha poznáme viaceré zákutia mesta, ako aj niektoré detaily hradných budov. S vynálezom fotografie však postupne upadá záujem o vydávanie rytín, napriek tomu sú hodnotným svedectvom doby a cieľom zberateľstva ako historický a umelecký dokument.
