Zima, hlad, všadeprítomná smrť, boj o prežitie.
Leningrad, mesto obliehané bielou nocou a nemeckou armádou.
Ako hlboko dokáže človek siahnuť na dno svojich možností?
Zúri vojna a nič také ako obyčajný život neexistuje. Len snaha prežiť. I napriek tomu sa mnohí obyvatelia počas blokády snažia cez vlastné myšlienky zmierniť svoje utrpenie. Napísaná veta vie občas odľahčit trpiacemu a zanechať malú ozvenu vlastného vnútra. Tento výkrik nemusí umrieť na papieri, môže rozkvitnúť v očiach niekoho iného. Ako spomienka, ktorú daroval cudzej mysli, aby sa nestratila, aby zanechala vlastnú stopu významu toho, čo sa stalo.
Táto kniha rozpráva príbeh ľudí, ktorí sa počas blokády Leningradu usilovali odolať náporu vojny a vyrovnať sa s vlastnou bezútešnou situáciou. Každodenné bombardovanie, hlad, zima, všadeprítomná smrť. Tí, ktorí prežili, zanechali pre nás odkaz vo forme denníkov alebo svedectiev - Lýdia Georgievna Ochapkinová, mladá žena s dvoma malými deťmi; šesťnástročný mladík Jura Rjabikin; historik Georgij Alexejevič Kňazev. Spomienky sú prepísané bez akýchkoľvek redaktorských zásahov, aby sa čo najvernejšie zachoval genius loci jednej z najväčších kataklyziem moderných dejín civilizácie, svedectvo o ľudskej snahe prežiť.
