Publikácia sa venuje termínu slovenské územie ktorého názov je odvodený od slovenského etnika, obývajúce tento región nepretržite od príchodu slovanských kmeňov až do súčasnosti. Slováci žili na tomto území kompaktne, kontinuálne a boli najpočetnejší. Popritom geografický a kultúrny priestor slovenského územia bol už pred príchodom Slovanov vymedzený určitými stereotypmi, na ktoré Slovania po svojom príchode nadviazali. Vymedziť pojem slovenského územia je možné iba v jeho historickej stálosti a zároveň premenlivosti, v hľadaní súvislostí a súvzťažností s inými kultúrnymi, etnickými, sociálnymi, hospodárskymi a politickými skutočnosťami. Prirodzené geografické ohraničenie územia (horstvá, hlavné vodné toky) slúžilo aj ako pomôcka pri úsilí bližšie definovať jeho kultúrnu osobitosť. Pojem slovenského územia sa vytváral historicky,pričom prechádzal istým vývojom, v ktorom sa postupne napĺňal novými obsahmi. Od geograficko-kultúrneho obsahu, vyjadrujúceho geografické danostia skutočnosť prítomnosti slovenského etnika, až po politický obsah, vyjadrujúci právo slovenského národa na vlastné územie v štátoprávnom zmysle.
