Uzávierky fotoaparátov zbesilo cvakajú, pretože ľudská bieda je fotogenická. A exotická. Dobrovoľníci s klincami v dlaniach visia na krížoch. Cvak! Deti bez strechy nad hlavou prespávajú na manilskom cintoríne. Cvak!
Kto si prečíta knižku Eli, Eli, začne vnímať svet a svoje miesto v ňom úplne inak. Wojciech Tochman pred nami otvára Filipíny také, aké ich nepoznáme. Citlivým okom zachytáva životy tých najbiednejších a rozpráva nám o nich z takej blízkosti, že ich utrpenie cítime na vlastnej koži.
Eli, Eli Wojciecha Tochmana je na jednej strane obžalobou súčasného sveta, ale zároveň je aj knihou plnou nádeje. Stačí, keď prijmeme jeho uhol pohľadu, jeho kľúč k precíteniu vzdialeného nešťastia – kritické myslenie, milosrdenstvo a otvorenosť k iným ľuďom. Pretože ľudská bieda nie je lacná atrakcia.
