Vodka v minulom storočí zabila v Rusku viac ľudí ako Hitler. A zabíja ich dodnes. Krajinu s imidžom superveľmoci už stáročia ničí závislosť na alkohole, ktorú podporujú autokratickí vládcovia. Po väčšinu času štátnu kasu až z tretiny plnili príjmy z predaja vodky a všetky pokusy zbaviť sa jej skončili katastroficky – na prohibíciu doplatil posledný cár aj posledný komunistický vodca. Reformy zmietli reformátorov, vodka zostala. Oceňovaná kniha popredného amerického rusistu prináša prekvapivý pohľad na ruské dejiny a jeden dôležitý faktor, ktorý zvyčajne podceňujeme, či rovno prehliadame.
Zničujúce dedičstvo vodky je vari tou najväčšou politickou výzvou nielen súčasnej generácie ruských politikov, ale aj tých budúcich. Autor si kladie množstvo provokatívnych otázok: Akým spôsobom využívali ruskí vládcovia alkohol na upevnenie svojej autokratickej moci? Akú úlohu hral alkohol v cárskych sprisahaniach? Bolo katastrofálne rozhodnutie cára Mikuláša II. o prohibícii skutočným katalyzátorom boľševickej revolúcie? Stal by sa Sovietsky zväz svetovou veľmocou bez alkoholu? Ako prispela vodka k pádu komunizmu a poškodeniu verejného zdravia v 90. rokoch minulého storočia? Dokáže dnešný Kremeľ prekonať ťažkú historickú záťaž, zredukovať enormnú konzumáciu alkoholu v krajine a tým prispieť k skvalitneniu životnej úrovne, prosperite a demokracii v Rusku?
Popredný svetový rusista dokladá, že deštrukčný alkoholizmus nie je súčasťou genetického kódu Rusov, ako skôr dôsledok politického systému, ktorý využíva a zneužíva vodku ako nástroj štátnosti. Kniha analyzuje úlohu vodky v rôznych historických obdobiach, od cára Ivana Hrozného až po aktuálnu putinovskú súčasnosť.
