Nazrime do jednej rímskej reštaurácie: akýsi
potulný maliar predáva jednému z hostí
malý akvarel zobrazujúci pohľad na Rím.
Kupec sa nezdržiava dlhým jednaním o
cene, ako to býva zvykom, prikývne a zaplatí.
Maliar, celý natešený, že tak ľahko
uzavrel obchod, vo chvíli pridáva do rohu
svojho diela venovanie. Píše: „Najdrahšiemu
priateľovi...“ Tu sa zháči a prosto sa spýta:
„Ako sa voláš?“
Jedno letmé stretnutie v reštaurácii, bez
toho, že by jeden o druhom niečo boli vedeli,
ba vlastne ani podľa mena sa nepoznali,
stačilo, aby sa neznámemu dostalo titulu
najdrahšieho priateľa. Hľa, jasný dôkaz (ak
ho vôbec treba), ako sa v dnešných uponáhľaných
časoch vyprázdnila hodnota priateľstva
a ako sa vytratil pôvodný význam tohto
pojmu.
Priateľstvo bývalo v minulosti veľmi vážnym
a záväzným putom. Dnes, žiaľ, sa často
degraduje na jednoduchý obchodný vzťah,
založený na vzájomne výhodnom poskytovaní
služieb a láskavostí.
Mať dobrých priateľov, ktorým, ako
vravela Marlene Dietrichová, „môže človek
zatelefonovať aj o štvrtej ráno“, je jednou
z mála vecí v živote, čo majú naozajstnú
hodnotu.
Cieľom tejto malej antológie je nanovo
objaviť význam a krásu priateľstva a vrátiť
mu vznešenú hodnotu, ktorú pravé priateľstvo
nesporne má.
