Šiesteho septembra 1976 pristála v severnom Japonsku sovietska supertajná stíhačka MiG-25, ktorú pilotoval poručík V. I. Belenko. Jeho útek ihneď zamestnal politikov svetových veľmocí aj médiá.
Viktor Ivanovič Belenko bol jeden z utečencov, ktorých boli Rusi rozhodnutí dostať späť. Znevažovanie alebo zahanbovanie emigrantov z radov umelcov, intelektuálov, diplomatov alebo možno dôstojníkov KGB, sa mohlo dať svetu a sovietskemu ľudu ako-tak vysvetliť ich zlyhaním. Pre orgány sovietskej propagandy a dezinformačného oddelenia KGB nie je ťažké zobraziť nejakého umelca či intelektuála ako egoistického čudáka alebo rozmaznaného zvrhlíka so sklonmi k šialenstvu.
Belenko však bol iný bol syn robotníckej triedy; robotník z polí a tovární; elitný dôstojník, ktorého služobný záznam bol plný pochvál; bol číry produkt strany, prototyp nového sovietskeho človeka. Bol zrejme jediný utečenec v sovietskej histórii, o ktorom musel Sovietsky zväz hovoriť iba v dobrom.
